Založ si blog

Romantici nevymreli. Ale majú na to chuť

Niekedy mám pocit, že som sa narodil do zlej doby. To “niekedy” by sa dalo nahradiť aj spojením “takmer stále”. Že som akosi nekompatibilný s požiadavkami na vysneného chlapa.

.

Mojej prvej láske som písal básničky. A nie, nebolo to v pätnástich. Mal som 18 a hlavu úplne mimo a navyše z dievčaťa, ktoré za to z terajšieho pohľadu vôbec nestálo. Dnes tie básničky ležia na dne poslednej zásuvky a pri každom veľkom upratovaní ich vytiahnem a poviem si “ty si trapny. ty si taky trapny“. I keď ona ich v tom čase zhodnotila slovom “nádherné” a jej pohľad pri tom si viem vybaviť na počkanie ešte aj po tých rokoch.

.

Mojej prvej (a jedinej) priateľke som na mesačné “výročie” priniesol ružu. Jednak som vedel, že je do mňa zbláznená až po uši a že si určite pamätá, kedy sme sa dali “dokopy” a jednak som si (priznávam) aj trochu tíšil svedomie, lebo som ju vlastne nemal “lásočka-moja-jediná” štýlom rád. Len ja neviem hovoriť nie. Šokujúce bolo, že ona si neuvedomila, prečo som jej tú ružu dal a že teda nevedela, že sme spolu mesiac. A ešte šokujúcejšie bolo, keď som sa od kamarátky dozvedel, že to “nie je normálne” lebo “normálni ľudia si darčeky na výmesačie nedávajú“. A mohol som si zasa raz zašeptať “ty si trapny. ty si taky trapny“. Mimochodom – druhé “výmesačie” sa už nekonalo.

.

Najviac romantických (?) nápadov som samozrejme mal pri mojej prvej a dúfam, že aj poslednej “THE ONE” láske. Počnúc začatím riešenia (neznášam to slovo, preto ho furt používam) v takom čase, aby prípadné prvé rande vyšlo na čas, keď by sa dali pozorovať Perzeidy a pri tom pojedať jej milované čipsy s kyslou smotanou. Dosť ťažko realizovateľné, keďže som z iného malomesta, v tom čase bez vodičáku, a teda po rande by ma čakalo asi tak osem kilometrov peši krížom cez neosvetlené vinohrady. Ale aj s odstupom času viem, že by to za to stálo.

.

Nesmiem samozrejme zabudnúť na úplný začiatok – kamenné znamenie. To som v máji 2008 bol na brigáde a zazvonil mi telefón. THE ONE. Sadol som na kraj chodníka, nohy položil na násyp zo štrku, stlačil zelené tlačidlo na telefóne a do oka mi padol žlto-oranžový kameň v tvare srdca. Vtedy som si vravel “znamenie, to je znamenie“, neskôr som plánoval, že ak sa dáme dokopy, tak jej ho dám a po dvoch rokoch, čo ho mám položený na poličke si hovorím “ty si blbec. ty si taky strašny blbec. a ešte k tomu trapny“.

.

Úplne neoslnivým sa ukázal aj nápad vianočného darčeka v podobe CDčka s piesňami od jej obľúbených autorov. Síce to bol darček “skvelo skvelý” a trafil som “tak 80percent” ale plánované topenie dievčenského srdiečka sa nekonalo. Veď prečo by sa aj malo, keď to bol len jeden z ďalších úplne trapnych nápadov. Rovnako ako aj zväzok (vlastnoručne strihanej) levandule prinesený do práce s tým, že si ho má dať pod vankúš, aby mala THE ONE pekné sny. A rovnako aj FB-event “Filmová noc” len pre nás dvoch, lebo viem že má rada klikanie na eventy. Trapny-trapny. A to už nehovorím o vlastno”ručne” robenom programe, ktorý jej vypočítal 7777-mi deň života a vysvetlil, prečo bude úplne šťastný na základe rozkladu na prvočísla a použitia základných matematických operácií. Človek by čakal, že matfyzáčka niečo také ocení. Ale hovno-hovno, zlatá rybka.

.

A tak som si vlastne dokázal, že som úplne mimo. Že básničky, romantické darčeky a ani rande snov sa už nenosia. THE ONE  sa nakoniec rozhodla pre jedného zo skupiny ľudí ktorých zavrhla – informatika, ktorý doma organizuje poker párty, čo je podľa nej nesprávne (vytrhávam to trošku z kontextu) a je od nej trochu mladší (čo by jej rodičia pôvodne nezniesli) a nič k nemu necíti.

.

Asi by som mal prehodnotiť svoj prístup k týmto veciam. I keď ja vlastne dúfam, že tieto veci už nikdy neprídu na môj denný program. Proste, načo sa silou-mocou hnať do niečoho, čo človeku zjavne nejde …

.

“Sakra, toto je presne to, čo som chcela od môjho frajera”
MAL

Moji (starí) rodičia v Slovenskom národnom povstaní

29.08.2010

Moji rodičia počas druhej svetovej vojny bývali v malej dedinke pohoria Malej Fatry - vo Vrícku. Otec tu pôsobil ako horár. . Otec sa už od prvých dní Slovenského štátu (...) zapojil, podľa viac »

O tom, ako spomienky miznú

11.07.2010

Človek žije dovtedy, kým si ho ľudia pamätajú. Po tých rokoch v archívoch som dospel jedine k tomu. Darmo viem niečie meno, dátum narodenia a smrti, keď medzi tým je prázdno. Život tvoria viac »

Matúš († 5. VII. 1955)

05.07.2010

V doterajších článkoch som sa snažil o svojich príbuzných písať "osobne". Pri Matúšovi je to dosť ťažké, pretože jediná nepolitická zmienka o ňom, ktorú mám, je Babičkino vyjadrenie, viac »

Petro Porošenko

Porošenko vyzval na ďalšie sankcie voči Rusku

21.02.2017 17:26

Porošenko vyzval na nové sankcie voči Rusku po tom, ako sa Moskva rozhodla uznávať cestovné a iné doklady vydávané samozvanými republikami.

BRATISLAVA: Americká ambasáda

Bratislava nepredĺžila nájom pozemkov ambasáde USA. Zmizne plot okolo nej?

21.02.2017 16:30

Hlasovaním, ktorým bratislavskí mestskí poslanci nepredĺžili nájom pozemkov ambasáde USA, dali najavo, že nebudú podporovať protiprávny stav, ktorý existuje.

veľká británia, eú, brexit, eurofondy

EÚ bude od Londýna chcieť peniaze, ktoré Británia sľúbila

21.02.2017 15:09

Británii po odchode z Európskej únie potrvá roky, kým dojedná podobu svojich obchodných vzťahov s blokom.

FF UK, historická budova

Bratislava získava svoju virtuálnu pamäť

21.02.2017 15:00

Projekt Pamäť mesta Bratislavy (PamMap), má za cieľ sprístupniť dejiny mesta odborníkom aj laikom v modernej – elektronickej – podobe.

atyk

Predošlé články na atyk.blog.sk

Štatistiky blogu

Počet článkov: 11
Celková čítanosť: 11543x
Priemerná čítanosť článkov: 1049x

Autor blogu

Odkazy