… spýtalo sa v závere mojej obľúbenej knihy Alžbetino dieťa. V Sestre spánku od Schneidera. Škoda, že odpovede sa nedočkalo. A ja by som tiež rád vedel, čo to je …
.
Je to láska, keď nepotrebujete vyťahovať jej fotku z peňaženky, pretože vám stačí zavrieť oči?
Je to láska, keď už tie oči ani zatvárať nemusíte, lebo ju aj tak stále niekde vidíte?
Je to láska, keď čakáte, až bude online na ICQ, aby ste mohli začať rozhovor, ale potom zrazu zistíte, že vám nenapadá nič, čo by nevyznelo trápne?
Je to láska, keď neskoro v noci vidíte jej status na Faceboku v štýle „celé zle“ a máte chuť prejsť pešo tých sedem kilometrov, čo je medzi vami, aby ste ju skúsili rozveseliť?
Je to láska, keď vidíte zodratý lak na nechtoch, ale namiesto „Čo sa nevidí?“ si poviete „Zasa nad niečim premýšľala…“ alebo „Upratovala„?
Je to láska, keď jej vyrobíte vianočný darček, ale potom ho prerobíte ešte dvakrát, aby bol dostatočne dobrý pre ňu?
Je to láska, keď vám rozpráva o inom a vy si poviete „Jejda, keby jej to už konečne vyšlo, nech je aj ona šťastná …„?
Je to láska, keď na otázku „Ako dlho ste sa nevideli?“ viete odpovedať presným počtom dní?
Je to láska, keď vynecháte „nepodstatné“ cviko aby ste spolu šli na raňajky do mesta, lebo viete, že ich zbožňuje?
Je to láska, keď sú tie raňajky v McDonald´s, z čoho vám zostane zle, lebo po ráne niečo také ťažké nenesiete, ale poviete si „Stálo za to …„?
Je to láska, keď ju musíte provokovať slovom „vzorcovník„?
Je to láska, keď vidíte na fotke na Facebooku, že má obviazanú ruku a úplne sa klepete, že čo sa jej stalo?
Je to láska, keď prestanete používať slovo „hodne„, lebo jej to niekoho pripomína?
Je to láska, keď v ťažkom čase stačí jediné jej slovo, aby ste mali znovu dôvod zdvihnúť sa a ísť ďalej?
Je to láska, keď dva týždne plánujete menu na vlastnoručne varený obed, ktorý sa nikdy nezrealizuje?
Je to láska, keď pred stretnutím premýšľate, aké si asi dnes dá super náušnice?
Je to láska, keď idete na pizzu a máte divný pocit z toho, že pri výbere ste nehrali „číslo … nie“ hru?
Je to láska, keď spolu rozprávate o vysnenej budúcnosti, ale namiesto rozmazanej osôbky tam vidíte ju?
Je to láska, keď vám nejaká prkotinka, ako napríklad kameň v tvare srdca, slamka, slová „jejda“ a „či“ a kopa iných vecí pripomenú ju, ju, ju a jedine ju?
.
Možno je to láska. A možno sú to len náznaky toho, že človek spadne na hubu …
.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane.
1 Kor 13,4-8