Je úžasné byť dieťaťom. Nevnímať problémy okolitého sveta. Nestarať sa o nič. Brať najťažšie veci ako bežné. Naša Hanuška je toho príkladom. Má dva roky a vôbec ju netrápi, že v priebehu troch mesiacov stratila babku aj prababku.
.
V deň, keď Babička zomrela, bola Hanuška s rodičmi u druhých starých rodičov. Keď sa večer vrátili, hneď zamierila k jej posteli, aby jej „dala pyt so slamky“ tak ako to robila posledné týždne. To už totiž bola v niektorých veciach fyzicky zdatnejšia ako Babička sama.
.
Myslel som si, že také malé dieťa nemá spomienky, ktoré v ňom niekto neudržuje. Že keď sa niečo skončí, časom to vymaže. Napríklad aj po piatich mesiacoch…
Minulý týždeň šli moja mama, Hanuška a jej mama na cintorín sadiť kvety. Pri bráne Hanuška zahlásila „Pst, babiska spy, aby sme ju nesobudyly.“ a potom „Ked sa sobudy dam jej pyt so slamky a papat. Pst„.
.
Sancta simplicitas