V doterajších článkoch som sa snažil o svojich príbuzných písať „osobne“. Pri Matúšovi je to dosť ťažké, pretože jediná nepolitická zmienka o ňom, ktorú mám, je Babičkino vyjadrenie, že to bol „najkrajší chlap jakého kedy videla“. Preto sa musím obmedziť len na informácie z encyklopédií a internetu:
.
Narodil sa v 1903om v dedinke Malá Vieska. Syn mlynára. Národne uvedomelá rodina. Chodil na gymnáziá, vyštudoval Karlovu univerzitu.
.
Do politiky sa zapája najprv v mestskom zastupiteľstve v Bratislave a nečakane sa mu dostáva podpory HSĽS aj SNS. Pri matičných slávnostiach v roku 1937 vyhlásil svoje pamätné „Náš je ten kus zeme pod Tatrami, nám z nej patrí výnos celý!“ a asi vďaka tomu si ho všimli aj vyššie politické kruhy. Z tej vety sa vraj stalo „heslo študentstva„, ale to už posúdiť neviem.
.
V roku 1938 u nás dochádza k politickej kríze a po odstúpení vlády je (spolu s ďalším Slovákom – doktorom Imrichom Karvašom) Matúš menovaný za ministra. Mesiac po vymenovaní dá prezidentovi Benešovi ultimátum – buď sa do 24 hodín vyrieši „slovenská otázka“ (tj. autonómia) alebo odstúpi z funkcie. Otázka sa nevyriešila a Matúš spolu s Alexandrom Machom odchádza do Žiliny. Tu ešte v ten večer vzniká (z dejepisu asi každému známa) Žilinská dohoda – vyhlásenie autonómie Slovenska a z Matúša sa stáva prvý minister školstva. Vo funkcii je len do začiatku roka 1939, potom sa z neho stáva veliteľ Hlinkovej mládeže. A o ďalšie dva mesiace vzniká Slovenský štát a z Matúša je prvý veľvyslanec v Berlíne, neskôr mu pribudnú aj veľvyslanectvá vo Fínsku a Dánsku. Pred koncom vojny sa zo zdravotných dôvodov vzdáva svojich funkcií, o pár mesiacov je zajatý americkou armádou a vydaný súdom. Obvinenia zneli:
1. rozbíjanie ČSR zo zahraničia
2. účasť na riešení „židovskej otázky“
3. vychvaľovanie Hitlera
Napriek tomu, že sa podarilo vyvrátiť všetky obvinenia, bol odsúdený na tri roky väzenia s odrátaním vyšetrovacej väzby.
.
V roku 1948 ho vyhľadala nová garnitúra a po mnohých vyhrážkach je donútený opustiť územie ČSR a utiecť do Nemecka. Jeho manželku v rovnakom čase „náhodou“ zrazilo auto. V Nemecku sa Matúš ujíma vydávania novín Slobodné Slovensko. Spolupracuje s Adenauerom, Globkem, Kiesingerom a ďalšími. V júli 1955 usporiada konferenciu Slovenskej národnej rady v zahraničí za účasti spolupracovníkov z Nemecka, Švajčiarka, Španielska… O tri dni na to …
.
Profesor Matúš Č., syn Matúša Č. a Alžbety K., zomrel 5. VII. 1955 o 14.57 v Mníchove pri bombovom atentáte po tom, čo si na pošte vyzdvihol balíček na jeho meno. Žil 51 rokov, 10 mesiacov a 12 dní. Spolu s ním zahynuli dvaja náhodní návštevníci pošty.
.
Na jeho pamiatku vznikajú noviny Černákov odkaz a deň jeho smrti – piaty júl – je vyhlásený za Deň zahraničných Slovákov.