Založ si blog

Keď spomienky trhajú srdce

Prešli viac ako štyri mesiace a ja na Teba myslím každý deň. Každý jeden. Nechválim sa. Jednoducho konštatujem …

 

Každý deň sa nájde aspoň jeden štartér, ktorý roztočí koleso spomienok.

 

Myslím na Teba, keď idem okolo Blumentálu. Lebo tam som sa chodil do poslednej lavice vyplakať vždy rovno cestou z nemocnice. A vidím Ťa úplne bezmocnú, v nemocničnom „úbore“ ako z umelého spánku kričíš „Mamááá, mamááá, …“.

Myslím na Teba, keď na dvore nasadám do auta a zrak mi padne na naše dvere. Lebo tam si stála a lúčila sa so mnou, keď som odchádzal do Ríma. A plakala si. Vždy si plakala, keď niekto išiel na dlhšie preč. Keď som sa z Ríma vrátil, našiel som ťa už v posteli. Lebo deň pred tým si mala prvú porážku.

Myslím na Teba každý deň, keď otvorím skrinku v mojej izbe a vidím šperkovnicu s Tvojimi náušnicami. Nosila si ich 85 rokov bez jedinej prestávky a potom po druhej porážke si mi povedala, nech si ich zoberiem a raz dám mojej žene.

Myslím na Teba vždy, keď prídem do nášho kostola. A vidím Ťa nad otvorenou truhlou Tvojej prvorodenej dcéry ako kričíš „Prečo? Prečo?“.

Myslím na Teba vždy, keď príde na pretras téma vzťahy. Lebo raz, keď som Ťa kŕmil a povedal som, že musím už ísť robiť veci do školy, si mi povedala „A na čo ti bude škola? Aj tak budeš celý život sám a nikto ťa nebude mať rád.“ Možno si to myslela inak, ako to vyznelo, ale aj tak si na to spomeniem každý deň.

Myslím na Teba miliónkrát denne, keď mi do očí padne ruženec, ktorý som si priniesol z Ríma. Lebo keď si už nemohla stáť na nohách pred Tvojou (teraz už mojou) sochou Panny Márie a modliť sa, tak som si každý večer kľakol k mojej posteli a celý som sa ho pomodlil podľa tej brožúrky, čo Ti priniesli z Máriinej légie.

Myslím na Teba každý deň, keď počujem Ave Maria alebo Ave Verum Corpus, ktoré som Ti nechal zahrať na pohrebe. Na jednej strane tie skladby vo mne vyvolávajú nepekné spomienky a na strane druhej si ich aj tak musím každý deň vypočuť. Taký určitý druh sebatýrania.

Myslím na Teba každý jeden deň, keď prídem do Tvojej izby, ktorá už nie je Tvoja, ale hosťovská. A každý deň tam vidím kreslo, ktoré tam už nie je. A každý deň Ťa v ňom vidím ležať otočenú k oknu. A znova a znova prežívam tie posledné dve hodiny, keď som pri Tebe sedel v župane na plastovej oranžovej trojnožke z IKEA a držal Ťa za ľavú ruku. Dve hodiny, až kým si mi nezomrela rovno pred očami. A každý deň vidím tie šedé vodnaté oči, modré nechty a spotené čelo a vlasy. A počujem ten nezvyčajný dych. A vidím tú poslednú slzu, čo Ti vypadla z oka. A vidím, ako si sa nadýchla a potom Ti hlava pomaly klesla do vankúša. A Mamina nad Tebou stála zohnutá a kričala „Mami, mami, …“. A vidím, ako Ti dvakrát naplo celé telo a cítim ako Tvoja ruka stisla moju.

 

Tieto spomienky prekryli kopu veselších, ktoré sa za tých 21 spoločných rokov nahromadili.

 

Dvaja ľudia mi už povedali, že by som možno mal skúsiť odbornú pomoc. Že by sa mi uľavilo. Ale ja nechcem. Nechcem prísť o tieto, ani o žiadne iné spomienky a ani o pocity, ktoré sa k nim viažu. Lebo žiadne nové už nebudú. A tak si radšej každý deň nechám trhať srdce. Znova … znova … znova …

 

Sme hriešne dietky matky Evy,
smutná je nášho žitia púť,
počúvaj modlitby a spevy
a dietkam nedaj zahynúť.

 

 

Moji (starí) rodičia v Slovenskom národnom povstaní

29.08.2010

Moji rodičia počas druhej svetovej vojny bývali v malej dedinke pohoria Malej Fatry – vo Vrícku. Otec tu pôsobil ako horár. . Otec sa už od prvých dní Slovenského štátu (…) zapojil, podľa svojich možností, do boja proti fašizmu. . V čase, keď sa začalo rodiť SNP, povstalci obsadili vojenské kasárne martinskej posádky, ktorej vojaci sa pridali k povstalcom. [...]

Romantici nevymreli. Ale majú na to chuť

16.07.2010

Niekedy mám pocit, že som sa narodil do zlej doby. To „niekedy“ by sa dalo nahradiť aj spojením „takmer stále“. Že som akosi nekompatibilný s požiadavkami na vysneného chlapa. . Mojej prvej láske som písal básničky. A nie, nebolo to v pätnástich. Mal som 18 a hlavu úplne mimo a navyše z dievčaťa, ktoré za to z terajšieho pohľadu vôbec nestálo. Dnes [...]

O tom, ako spomienky miznú

11.07.2010

Človek žije dovtedy, kým si ho ľudia pamätajú. Po tých rokoch v archívoch som dospel jedine k tomu. Darmo viem niečie meno, dátum narodenia a smrti, keď medzi tým je prázdno. Život tvoria práve tie maličkosti každodenného bytia. Detaily, ktoré človek sám ani nepovažuje za dôležité. Hlúposti, ktoré nestáli za zmienku … . S Babičkou sme hodiny trávili [...]

Roman Mikulec

Minister vnútra Mikulec vypísal výberové konanie na policajného prezidenta

28.09.2020 13:21

Nový šéf polície sa bude napriek avizovaným zmenám zatiaľ vyberať podľa aktuálnych pravidiel.

cichanovská bielorusko

Cichanovská vyzvala Macrona, aby bol mediátorom pri riešení krízy v Bielorusku

28.09.2020 12:49, aktualizované: 14:17

Bieloruská opozičná líderka Cichanovská uviedla, že francúzsky prezident by mohol do dialógu zapojiť aj Rusko.

Igor Matovič

Matovič: Budem nositeľom zlých správ pre mnohých ľudí

28.09.2020 12:38, aktualizované: 13:01

Premiér nechce povedať, či by mohlo dôjsť k takým opatreniam, aké sa prijali počas prvej vlny pandémie.

Juraj Šeliga

Šeliga podáva na Kotlebu podnet a trestné oznámenie

28.09.2020 12:09

Kotleba sa v nedeľu pohyboval po budove Rozhlasu a televízie Slovenska bez rúška a nerešpektoval upozornenia.

atyk

Predošlé články na atyk.blog.sk

Štatistiky blogu

Počet článkov: 11
Celková čítanosť: 17055x
Priemerná čítanosť článkov: 1550x

Autor blogu

Odkazy