Niekedy mám pocit, že som sa narodil do zlej doby. To „niekedy“ by sa dalo nahradiť aj spojením „takmer stále“. Že som akosi nekompatibilný s požiadavkami na vysneného chlapa. . Mojej prvej láske som písal básničky. A nie, nebolo to v pätnástich. Mal som 18 a hlavu úplne mimo a navyše z dievčaťa, ktoré za to z terajšieho pohľadu vôbec nestálo. Dnes […]

Človek žije dovtedy, kým si ho ľudia pamätajú. Po tých rokoch v archívoch som dospel jedine k tomu. Darmo viem niečie meno, dátum narodenia a smrti, keď medzi tým je prázdno. Život tvoria práve tie maličkosti každodenného bytia. Detaily, ktoré človek sám ani nepovažuje za dôležité. Hlúposti, ktoré nestáli za zmienku … . S Babičkou sme hodiny trávili […]

V doterajších článkoch som sa snažil o svojich príbuzných písať „osobne“. Pri Matúšovi je to dosť ťažké, pretože jediná nepolitická zmienka o ňom, ktorú mám, je Babičkino vyjadrenie, že to bol „najkrajší chlap jakého kedy videla“. Preto sa musím obmedziť len na informácie z encyklopédií a internetu: . Narodil sa v 1903om v dedinke Malá […]