Moji rodičia počas druhej svetovej vojny bývali v malej dedinke pohoria Malej Fatry – vo Vrícku. Otec tu pôsobil ako horár. . Otec sa už od prvých dní Slovenského štátu (…) zapojil, podľa svojich možností, do boja proti fašizmu. . V čase, keď sa začalo rodiť SNP, povstalci obsadili vojenské kasárne martinskej posádky, ktorej vojaci sa pridali k povstalcom. […]

Niekedy mám pocit, že som sa narodil do zlej doby. To „niekedy“ by sa dalo nahradiť aj spojením „takmer stále“. Že som akosi nekompatibilný s požiadavkami na vysneného chlapa. . Mojej prvej láske som písal básničky. A nie, nebolo to v pätnástich. Mal som 18 a hlavu úplne mimo a navyše z dievčaťa, ktoré za to z terajšieho pohľadu vôbec nestálo. Dnes […]

Človek žije dovtedy, kým si ho ľudia pamätajú. Po tých rokoch v archívoch som dospel jedine k tomu. Darmo viem niečie meno, dátum narodenia a smrti, keď medzi tým je prázdno. Život tvoria práve tie maličkosti každodenného bytia. Detaily, ktoré človek sám ani nepovažuje za dôležité. Hlúposti, ktoré nestáli za zmienku … . S Babičkou sme hodiny trávili […]

V doterajších článkoch som sa snažil o svojich príbuzných písať „osobne“. Pri Matúšovi je to dosť ťažké, pretože jediná nepolitická zmienka o ňom, ktorú mám, je Babičkino vyjadrenie, že to bol „najkrajší chlap jakého kedy videla“. Preto sa musím obmedziť len na informácie z encyklopédií a internetu: . Narodil sa v 1903om v dedinke Malá […]

Piatkový večer. Piatkový večer, akých už spolu zažili desiatky. Ale aj tak iný. Piatkový večer, na ktorý on čakal dlhé týždne. Dlhé týždne bez jediného slova. Písaného, povedaného. . Idú do kina. Je to ako keď idete na rande a cítite, že si nebude mať čo povedať. Tak vyberiete miesto, kde sa rozprávať nedá. Kino. Veď čo by si mali dvaja nekonečne blízki ľudia […]

Alergia na kokos. Anjeli a démoni. Black books. Blog(y). Blond parochňa. Bowling. A bowling ešte raz. CD. Červeno-modrá fotka v električke. Čínska reštaurácia. Diskotéka. Divná kartová hra. Dopisný papierik. Facka na matike. Facka na stužkovej. Fotka v peňaženke. Hodiny klavíra. Jarmulka. Jejda. Je ti niečo?. Jozefove meniny. Kaktus. Kohútik jarabí. Kombinatorika. […]

Je úžasné byť dieťaťom. Nevnímať problémy okolitého sveta. Nestarať sa o nič. Brať najťažšie veci ako bežné. Naša Hanuška je toho príkladom. Má dva roky a vôbec ju netrápi, že v priebehu troch mesiacov stratila babku aj prababku. . V deň, keď Babička zomrela, bola Hanuška s rodičmi u druhých starých rodičov. Keď sa večer vrátili, hneď zamierila k jej posteli, […]

… spýtalo sa v závere mojej obľúbenej knihy Alžbetino dieťa. V Sestre spánku od Schneidera. Škoda, že odpovede sa nedočkalo. A ja by som tiež rád vedel, čo to je … . Je to láska, keď nepotrebujete vyťahovať jej fotku z peňaženky, pretože vám stačí zavrieť oči? Je to láska, keď už tie oči ani zatvárať nemusíte, lebo ju aj tak stále niekde vidíte? Je to […]

Mám pocit, že všetci okolo mňa sú nešťastní. Asi to bude spôsobené tým starým známym „vrana k vrane sadá…“. Ak sa aj náhodou objaví niekto šťastnejší, vytesním ho, a teda koncentrácia nešťastia sa ďalej udrží na maxime. . Keď to tak narýchlo prerátam, poznám minimálne 6 ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu, alebo ju aspoň zvažovali. Potom […]

Prešli viac ako štyri mesiace a ja na Teba myslím každý deň. Každý jeden. Nechválim sa. Jednoducho konštatujem … Každý deň sa nájde aspoň jeden štartér, ktorý roztočí koleso spomienok. Myslím na Teba, keď idem okolo Blumentálu. Lebo tam som sa chodil do poslednej lavice vyplakať vždy rovno cestou z nemocnice. A vidím Ťa úplne bezmocnú, v nemocničnom […]